Návody  na  ošetrovanie  drevín, trávnikov, ......
VÝSADBA
Všeobecne
Výsadba stromov s balom
Výsadba z kontajnerov
Výsadba prostokorenných
Termín výsadby
OŠETROVANIE  RASTLÍN
Ošetrenie drevín po výsadbe
Mulčovanie
Ošetrovanie v ďalších rokoch
Zavlažovanie
Ihličiny
Rez ruží
Výsadba a ošetrovanie cibulovín
Otázky zákazníkov

Všeobecne /späť/
    Často bývajú stromy a kríky vysádzané príliš blízko seba. Neskôr sa buď musia odstrániť alebo radikálne zrezávať, čo môže narúšať harmóniu záhrady. Dreviny môžu menej kvitnúť a v styčných plochách vyholujú, tj. ztrácajú listy. Pod správnym sponom sa rozumie u stromov brať v úvahu veľkosťpribližne po 20 rokoch. Plocha medzi stromy sa môže prirodzene vysadiť. Kríky s krátkou životnosťou, ktoré najkrajšie vyzerajú v prvých rokoch, sú práve na tento účel veľmi vhodné. Sú to napríklad Cytisus, Hebe. Následne sa urí miesto pre väčšie kríky s dlhšou životnosťou ako Forsythia, Hortensia, Chaenoemels, atď. Keď je to nutné, môžu sa tieto kríky neskôr odstrániť. Trvalky a letničky, tak ako aj cibuloviny môžu dopĺňať dreviny. Nepočúvajte rady druhu :"Neskôr sa môžu ešte presadiť". Častp je neskoršie presádzani nemožné, ako u magnóliía niektorých stálozelených a okrem toho je to ťažká práca a pre niektoré rastliny smrteľný zásah.
    Pomer stálozelených a opadavých rastlín sa určuje podľa záľub majiteľa a podľa klimatu. Vo veľmi chladných podmienkach sa širokolisté stálozelené tak nedaria. V studených podmienkach sa využívajú ihličnany, ktorých ihličie  znáša mráz a vietor.  Stálozelené strácajú v zime viacej vody ako opadavé. Zvlišť pri zamrznutej pôde je často pre rastliny vodu znovu nahradiť.
Výsadba stromov s balom /späť/
    Stromy s balom z našej firmy prichádzajú zákazníkovi zabalené v pletive alebo v kontajneroch. Jama na výsadbu sa pripraví o niečo väčšia než je bal. Čím je horšia kvalita pôdy, tým väčšiu jamu pripravíme. V dobrej pôde stačí zasypať bal iba pôvodnou zeminou, ale u horšej kvality pôdy musíme okolo balu vymeniť zeminu za lepšiu, preto aj jama musí byť väčšia. Hĺbku výsadby dodržiavame tak, že bal sa zasadí asi 3 cm pod úroveň terénu /platí všeobecne pre listnáče aj ihličiny, výnimkou sú napr.topoly, vŕby,.../ a dosype zeminou. V žiadnom  prípade nedávame pletivo z balu dole !!   Bal sa najprv zasype asi do dvoch tretín a poriadne zaleje vodou, aby sa zemina usadla a vytlačil sa vzduch. Potom sa dosype na požadovanú úroveň a zemina sa poriadne pritlačí. Vyššie stromy sa ukotvia ku kolom, aby ich nevyvrátil vietor.  Zavlažovanie
    Pozor na nákup lacných nepresádzaných stromov s nekvalitným koreňovým balom  !!         V absolútnej väčšine sa dreviny dodávajú kontajnerované. V dobrej zemine sa vykope primeraná jamka, naleje sa voda, kontajner sa vyklopí a zasype zeminou. Hĺbka výsadby je taká istá, aká je úroveň zeminy v kontajneroch. V horšej zemine sa musí urobiť výmena zeminy za lepšiu. Vyklopenie drevín z kontajnerov je ľahšie, ak necháme substrát v kontajneroch mierne preschnúť. Po výsadbe dreviny ešte zavlažíme.         Vykopeme primeranú jamku, aby sa do nej dali korene bez problémov prirodzene rozprestrieť. Podobne, ako u drevín s balom alebo kontajnerovaných, platí, že v horšej zemine sa vykopáva väčšia jamka a musí sa urobiť výmena zeminy za lepšiu. Hĺbka výsadby je bežne po koreňový krčok, ale napríklad u kríkov Forsythia, Cornus a ďalších drevín, ktoré dokážu pustiť korene aj z dreva, môžeme sadiť hlbšie. Má to dve výhody :
        1. hlbšie zasadená drevina  si ľahšie dokáže zabezpečiť vlahu
        2. zakorenia aj výhony zakryté zeminou, preto sa krík stáva hustejším, rýchlejšie sa rozkonári
Výhodne sa to dá aplikovať pri výsadbe topoľov, ktoré nielenže mají vysokú ujateľnosť, nepotrebujú zavlažovať, zakorenia aj z kmeňa, ale navyše nepotrebujú ani oporu, lebo kmeň je hlbšie v zemi dostatočne upevnený.
        Pri prostokorenných drevinách platia zásady polievania a rezu ešte viac než u kontajnerovaných a drevín s balom. Prostokorenné dreviny potrebujú čo v najkratšom čase zapustiť korene, preto potrebujú dostatok vody a potreba vyrovnať pomer nadzemnej časti a koreňa je podstatne silnejšia. Pri dobývaní drevín sa poškodí časť koreňov, zvyšok koreňov nemá žiadnu zeminu, preto je nutné razantne nadzemnú časť zrezať na 1/2 aj viac.     Pri jarnej aj jesennej výsadbe sa dreviny po výsadbe dobre zavlažia. Po jarnej výsadbe musíme pravideľne polievať až do doby, než sa rastlina dobre ujme. Rez prevádzame na jar, aj keď vysádzame na jeseň. Platí to najmä pre citlivejšie dreviny. Rez má za úkol vyrovnať nadzemnú časť /listovú plochu/ a koreň. Keď sa upraví nadzemná časť rezom, drevina sa odmení bujnejším  rastom už v prvom roku. Nezrezaná drevina prakticky nerastie, lebo musí najprv vyrovnať pomer medzi nadzemnou časťou a koreňom, to znamená, že všetka sila ide do koreňovej sústavy.
    Pôdu udržiavame bez burín alebo využijeme mulčovanie kôrou alebo štiepkou, čo zabraňuje odparu vody z pôdy a rapídne obmedzí zaburinenosť.     Povrch pôdy pokryjeme materiálom, ktorý zabraňuje výparu vlahy z pôdy, zabraňuje rastu buriny, navyše musí byť biologicky rozložiteľný a musí byť prírodný, aby nepôsobil rušivo vo výsadbe. Najviac sa používa borovicová kôra a štiepka. Medzi týmito mulčovacími materiálmi sú len malé rozdiely a každý z nás môže mať inakší názor na ich použitie.
    Kôra môže mať viacej inhibičných látok, ktoré môžu viac potláčať rast buriny, v určitej zrnitosti je možno aj dekoratívnejšia. Štiepka je ťažšia, preto je stabilnejšia /nerozfúka ju toľko vietor, nerozhrabávajú ju toľko vtáky/, navyše je lacnejšia. Povedal by som, že funkciu spĺňajú tieto materiály rovnako. Skôr by som kládol dôraz na serióznu aplikáciu, tj dodržiavať požadovanú hrúbku mulčovacieho materiálu. Často je vidieť povrch zeminy mulčom iba "postrašený" v hrúbke dokonca len 1-2 cm. To nielen že nemá žiadnu funkciu, ale navyše znesnadňuje okopávku, ktorú zákonite bude takáto výsadba vyžadovať. Hrúbka mulčovacieho materiálu by mala byť minimálne od 5 cm, uvádza sa aj 10 cm. Závisí to aj od stupňa zaburinenosti /kde nie sú trváce buriny, nemusí byť až taká hrubá vrstva/, od vysadených druhov /nízke, slabo rastúce druhy by sa ťažko zasypávali napr.8 cm mulčom - nebolo by ich ani vidieť/.
    Mulč by mal vydržať do doby, keď už je porast drevín  natoľko rozrastený, že je schopný sám buriny potláčať. Často sa ale mulč znovu po rozklade dopĺňa a funkčnosť mulčovania sa tým predlžuje.     Väčšina kríkov sa po cca 10 rokoch musí presvetliť. Odstrania sa prestárnuté a nevzhľadné konáre. Ako náhrada sa ponechá približne rovnaký počet nových, odspodku vyrastajúcich výhonkov. Častejšie sa režú druhy s farebnou kôrou /Cornus, Salix/ a tie, ktoré skoro prestarnú /Symphoricarpos, Amorpha, apod./.
    Z hľadiska kvitnutia sa rez rozdeluje na dve skupiny. Kríky, ktoré kvitnú na tohtoročnom dreve sa môžu každoročne zrezávať takmer po zem, prípadne sa ponechá niekoľko mladých výhonov /napr. Potentilla, Spiraea bumalda, japonica, Caryopteris, Hypericum, apod./. Druhy, ktoré kvitnú na minuloročnom dreve, musíme rezať tak, že ponecháme vlaňajšie výhony, na ktorých sa vytvárajú kvety /Weigela, Spiraea van Houttei, apod./ alebo režeme ihneď po odkvitnutí.
    V literatúre sa uvádza, že ani Berberis thunbergii s jeho kultvarmi sa neprerezáva, ale po čase sa zmladzujú. Z našich skúseností vyplýva, že je možné tento krík zrezávať každoročne takmer po zem a výhony všetkých kultivarov sa nádherne vyfarbujú. U nezrezávaných kríkov intenzita vyfarbenia z roka na rok klesá.
    Riedke druhy ako Magnolia, Cotinus, Rhus, Hamamelis, Azalea apod. sa takmer nerežú.
    Väčšina stromov sa v ďalších rokoch už nereže, alebo minimálne. Dôležité je 1-2 roky po vysadení  vykonať opravný rez, ktorým sa usmerní niektoré konkurenčné a zahusťujúce výhonky  a pri alejových stromoch sa dbá na dobrý vývin terminálu. U tvarových kultivarov sa u štíhlych tvarov skracujú konáre  na vnútorný púčik a previsnuté sa režú na púčik smerujúci hore.
    U štepených druhov sa  niekedy stane, že vyženie podpník, ktorý musíme odstrániť. Pokiaľ ho neodstraňujeme, môže prerásť kulturnú naštepenú sortu !!     Zavlažujeme primerane. Každý pozná, čo to znamená, keď sa nezavlaží. Ale videl som aj príklad pedantného záhradkára, ktorý doslova stromy utopil a korene zhnili. Každý organizmus potrebuje k životu okrem vody aj vzduch. Prehnaná a príliš častá závlaha vytlačí z pôdy všetok vzduch a to znášajú iba niektoré dreviny. Niektoré uhynú.
    Pri výsadbe stromov s balom je výhodné na dno jamy umiestniť zahnutú perforovanú hadicu s vývodom nad terén a v čase vegetácie jednoducho napustiť do tejto perforovanej hadice vodu, ktorá sa ľahko dostane až ku koreňom. Ináč sa musí okolo stromov upraviť zemina v tvare misy, aby závlahová voda nestekala, ale mala možnosť vsiaknuť pri korene.     Dost častý problém u ihličín býva hnednutie a opadávanie ihličia/sypavka/, najmä u niektorých druhov /Picea, Pinus, apod./. Zvlášť výrazne pôsobí táto hubová choroba u Picea glauca Conica. Ihličie sa síce väčšinou obnoví, ale dochádza k estetickej újme a k oslabeniu rastliny. Podľa našich skúseností je najlepšie použiť prípravok Acrobat v dávke podľa návodu s prídavkom zmáčadla /napr.Citowett/. Postrek sa prevádza preventívne. Literatúra uvádza prvý postrek po vyzretí mladých prírastkov, ale prevádzame ho už skorej a postrek sa opakuje cca 4 x do roka, približne v máji, júni, júli a auguste. Počet postrekov aj intervaly sú ovplyvnené počasím. Postrek sa odporúča použiť po dážďoch, pri dlhšom suchom počasí sa interval môže predĺžiť, prípadne jeden postrek vynechať. Nemýlte si to s fyziologickou výmenou ihličia !